Zifcak   Jan junior

Športová gymnastika

Dátum narodenia: 15. Feb 1966
Klub: Brescia, Travagliato
Povolanie: Trener
Zifcak Jan junior

Som Slovák, netúžim byť Talian

Dennik Šport
http://www.denniksport.sk/clanok?id=14749
07.11.2006 - Ostatné športy | Gymnastika
Pouzite so suhlasom autora

Slovenský gymnastický odborník JÁN ŽIFČÁK pôsobí v Brescii, podieľal sa na titule absolútnej majsterky sveta i Európy Vanessy Ferrariovej

  Boli to slávne časy detvianskej športovej gymnastiky. Koncom sedemdesiatych rokov uplynulého storočia sa objavila vo svetovej gymnastickej rodine nesmierne silná generácia Sloveniek, navyše z malého mestečka pod Poľanou. Eva Marečková, Jana Labáková, Jana Gajdošová, Martina Malušová, to boli najkrajšie výhonky gymnastickej školy manželov Viery a Jána Žifčákovcov. K nim možno zaradiť i ďalšie výborné gymnastky, i reprezentantky, Adrianu a Libuša Slezákovú, Gabriela Skalovú, Diana Šablatúrovú, Janu Kroupovú či Katarínu Krekáňovú. To všetko vzišlo zo školy, ktorá preslávila Detvu v celom športovom svete. A v detvianskej telocvični sa popri týchto hviezdach s rodičmi odmala tmolila aj dcéra Hanka, neskôr tiež gymnastická juniorská reprezentantka a aj syn Ján. Pravda, ten dával viac prednosť futbalu, to bol predsa len viac „chlapský“ šport.

  Napokon spojenie so športom priviedlo Jána Žifčáka mladšieho do Bratislavy, kde vyštudoval FTVŠ - s výborným výsledkom. A so špecializáciou športová gymnastika. Zdalo sa, že po odchode mamy a tragickej smrti otca prevezme ich dielo a detvianska športová gymnastika bude ďalej prekvitať. Osud však rozhodol inak a okrem gymnastických odborníkov, a samozrejme rodiny, o Jánovi Žifčákovi mladšom nevedel v posledných rokoch na Slovensku takmer nik. Až teraz, po majstrovstvách sveta v Aarhuse, sme zistili, že práve on sa výrazne podieľal na úspechu talianskej ženskej reprezentácie. Veď pôsobí v klube Brixia Brescia, odkiaľ je i absolútna majsterka sveta a Európy Vanessa Ferrariová i majsterka Európy v tímoch Monica Bergamelliová.

  Slovenská gymnastika má mimoriadne úspešného trénera, avšak v Taliansku. Čo rozhodlo, že ste nenadviazali na prácu rodičov a odišli do zahraničia?

 ,Ja som na prácu rodičov nadviazal. Predsa všetko, čo som robil a robím, vychádza z tej podstaty. Pravda je, že už vyše desať rokov som mimo domova. Začal som však doma. Vplyv rodičov bol silný a keď som skončil fakultu, nastúpil som ako tréner v Detve. Otec viedol stredisko vrcholového športu, ja som začal v tréningovom stredisku mládeže. Ale situácia už nebola dobrá, najmä ekonomicky. Mal som zhruba polovičný plat ako moji kolegovia či rovesníci. Aby som vyšiel, hľadal som si aj brigády. Na jednej, letnej v Bratislave, som sa stretol s Marikou Némethovou a tá mi vravela - poď do Talianska. Vzal som to trochu ako žart, trochu ako vzdialenú perspektívu, ale začal som sa učiť po taliansky. Keď som vedel napočítať do desať a zopár ďalších základných slovíčok, Marika sa vrátila a vravela: ,O týždeň odchádzame'. Dostal som sa do malého vidieckeho klubu v Carpi hoci som pracoval len na štyri hodiny, kúpil som z prvej výplaty otcovi vetrovku."

Zifcak Jan junior

  To asi rozhodlo, že ste zostali dlhšie.

  „Určite. Neskôr som prešiel do Brescie a aj to malo dobrodružný nádych. Začal som pomáhať pri tréningoch, bez úväzku, len tak. Dievčatá však odchádzali na sústredenie do Francúzska a šéf klubu mi dal ponuku, aby som išiel tiež. Po dvoch dňoch sústredenia mi dali zmluvu. A od práce na polovičný úväzok som začal pracovať na plný a dostával som šance aj u tých najlepších. Čiastočne som sa podieľal už na výkonnosti Morottiovej, ktorá štartovala na olympiáde v Atlante, naplno už pri výchove Bergameliovej a Castelliovej, ktoré boli zasa členkami talianskeho tímu v Sydney. No a od jej príchodu do našej telocvične som začal pracovať aj s Vanessou Ferrariovou. Oficiálne je jej tréner Enrico Casella, šéf nášho klubu, no pracujeme vo dvojici. Ja mám na starosti viac technickú stránku tréningov, Enrico robí zostavy, no môžem povedať, že tvoríme - aspoň z môjho uhla pohľadu - ideálnu dvojicu. Zúčastňoval som sa ako tréner na celej príprave talianskeho ženského tímu a teraz sa podieľam i na oslavách titulu. A dosť mi je ľúto, že v Aarhuse nebola ďalšia moja zverenka z Travagliata - Lia Parolariová. Bola členka tímu vo Volose, žiaľ, zranila sa a majstrovstvá sveta musela vynechať."

  Z Travagliata? To si pýta ďalšie vysvetlenie...

  „Je jednoduché. Pred pár rokmi mal klub v Brescii menšie finančné problémy, no zároveň sa mi ozval klub Estate 83 z neďalekého mestečka Travagliata. Tak som začal pôsobiť na dvoch miestach. Estate bol zasa malý klub, no darilo sa nám. Postupne sa zvyšovala výkonnosť dievčat a dostali sme sa do najvyššej súťaže. Najlepšia zo všetkých bola práve Lia, vyvrcholením našej spolupráce bola jej účasť vo Volose, kde talianske družstvo vyhralo súťaž družstiev."

  Predsa však, vaša najprominentnejšia zverenka je Vanessa Ferrariová. Aká je?

  „Veľmi dobrý typ. Pre gymnastiku mala výborné predpoklady, zrejme po mame, Bulharke, ktorá tiež cvičila, zdedila aj fyzické, aj psychické dispozície. Chce sa stále zlepšovať, je odolná, keď napríklad spadne, neplače, nefrfle, ide ďalej. A vydrží toho veľmi veľa. To sú napokon vlastnosti, ktorými sa vyznačujú všetky súčasné kvalitné talianske gymnastky. Vanessa má však aj obrovskú dávku talentu, ktorý sme postupne rozvinuli. Pre predstavu, ona žije v Gemi Volta, mestečku asi 40 kilometrov od Brescie, denne chodí do Brescie do školy i na tréningy – a všetko ,stíha'. To azda vraví za všetko."

  Dali by sa porovnať systémy pri výchove gymnastiek v Taliansku a na Slovensku?

  „Tie najrozhodujúcejšie sú zrejme v prístupe. U nás sa stavia viac na entuziazme, v Taliansku skôr na tvrdosti. No v podstate sú systémy dosť podobné. Pravda, treba vidieť i pozadie, keď som do Talianska odchádzal, bola ich gymnastika ďaleko za našou. Dnes je to celkom naopak. Aj v Taliansku sú však podobné problémy ako na Slovensku. Deti od športu odťahujú iné aktivity, od gymnastiky zasa finančne lukratívnejšie športy - ako povedzme tenis. A problémom je tu aj zladenie štúdia a športu."

Zifcak Jan junior

  Nie je to tak dávno, čo vás Ján Novák, šéf slovenskej gymnastiky a aj trnavského klubu GK Slávia, kde sa momentálne sústreďuje slovenská dievčenská špička, lákal na príchod domov. Teda do Trnavy. Prečo k naplneniu ponuky neprišlo?

  „Ponuka to bola dobrá, doposiaľ je mi ľúto, že sa nenaplnila. Bral som to však trochu pragmaticky. Po desiatich rokoch pobytu v Taliansku mám už svoje kontakty, svoju pozíciu a aj istotu. Gymnastika má v krajine podporu a ja istotu zamestnania. Na Slovensku je to trochu inak. Na vašu otázku vám odpoviem príkladom. Prednedávnom v Košiciach zhorela telocvičňa a ženská gymnastika, pokiaľ viem, sa takmer stratila. Aj tréneri zostali ,na suchu'. Ak by sa to stalo v Trnave, bolo by to asi podobné. Keď som zvažoval trnavskú ponuku, aj takéto myšlienky mi chodili hlavou. A rozhodol som sa zostať v Taliansku."

  Ste tam teda už vyše desať rokov, neuvažujete aj o talianskom občianstve?

  „Uhádli ste. Nielenže uvažujem. Prednedávnom som si oň podal žiadosť. Ale musím to uviesť na pravú mieru, som Slovák a netúžim byť Talian. Lenže, dcéra ide už do školy a mnohé veci s tým súvisiace sa budú dať riešiť ľahšie, ak budem mať i taliansky pas. To je jediné vysvetlenie. A možno ešte jedno - už ma poznajú, vedia oceniť moju prácu, ale vždy sa nájdu ľudia, ktorí nad cudzincom ,ohrnú nos' a prehliadajú ho. S talianskym občianstvom by aj toto určite zmenilo."

  Teda ani tam to nemáte celkom jednoduché. Boli ste zamestnaný na plný úväzok v Brescii, teraz ste na polovicu v Travagliate a na polovicu v Brescii...

  „Určite, ani v Taliansku nemá gymnastika podmienky ako futbal. Až teraz, po úspechoch na majstrovstvách Európy vo Volose a majstrovstvách sveta v Aarhuse, sa o nás začali zaujímať i prominenti. Dokonca predseda vlády Prodi nám prisľúbil príspevok na telocvičňu. No tu sa všetko rýchlo mení. No vždy je to tak, že mám istotu solídneho a stáleho zamestnania. Takže, hoci sa návratu vôbec nebránim a určite svojou podstatou zostanem vždy Slovák, ešte tu v Taliansku nejaký čas určite pobudnem."

Určitý čas. Možno dlhší, možno kratší. Pre slovenskú gymnastiku však zostáva šanca, že sa k nej najúspešnejší tréner súčasnosti vráti. Bodaj by čo najskôr, veď bývalá sláva detvianskej školy by si zaslúžila pokračovanie. Najmä, ak by ju mohol prinavrátiť muž, ktorý z nej bezprostredne vyšiel.

PETER RAČKO

VIZITKA JÁNA ŽIFCÁKA

NARODENÝ: 15. 2. 1966
STAV: ženatý, manželka Zdena, dcéra Alexandra
VZDELANIE: FTVŠ, špecializácia športová gymnastika
PÔSOBISKO: Brescia, Travagliato
PROMINENTNÉ ZVERENKY: Vanessa Ferrariová, Monica Bergameliová, Lia Parolariová

VANESSA FERRARIOVÁ
NARODENÁ: 10. novembra 1990
BYDLISKO: Gemi Volta
VÝŠKA A HMOTNOST: 152 cm, 42 kg
POVOLANIE: študentka gymnázia
TRÉNERI: Enrico Casella a Ján Žifcák
ŠPORTOVÉ ÚSPECHY: absolútna majsterka sveta 2006, absolútna majsterka Európy 2006, majsterka Európy v družstvách 2006, absolútna šampiónka Stredomorských hier 2005, absolútna šampiónka EYOF 2005


Poslite email ak chcete opravit alebo doplnit informacie a obrazky
     
Google
www Gymnastics.sk

Copyright © 2004-2006 www.Gymnastics.sk Vsetky prava vyhradene