Zvolencan telom i dušou

  Medzi dvoma svetovými vojnami rozdávali vo Zvolene radost najmä futbalisti ZTK, ale svojimi výkonmi ich predcili pretekári v náradovom a obecnom telocviku z TJ Sokol. Rodák z Vyškova Jan Koutný štartoval na olympijských hrách v rokoch 1924 a 1928. Z obidvoch sa vrátil so striebornou medailou. Ako vôbec prvý olympionik zo slovenského klubu. Na jeho úspechy nadviazal zverenec Štefan Severíny. Narodil sa vo Zvolene pred 100 rokmi - 16. decembra 1909. V roku 1933 si vybojoval miesto v osemclennom družstve Ceskoslovenskej obce sokolskej, ktoré štartovalo na II. zlete amerických sokolov v Chicagu. Vôbec ako prvý rodený Slovák. Bol to jedinecný úspech. Ceskoslovenskí gymnasti patrili vtedy k absolútnej svetovej špicke a v širokej základni sokolských pretekárov nebolo lahké sa presadit.

  Pre Slovákov bola vtedy Amerika vysnívanou krajinou, kde nachádzali prácu a uplatnenie. Štefan Severíny sa vybral na najdlhšiu cestu vo svojom živote s ojedinelým poslaním - reprezentovat mladú Ceskoslovenskú republiku. Patril do prvej generácie, ktorá sa mohla vzdelávat v materinskom jazyku, navštevovat slovenské spolky, ci realizovat sa v športe. Reprezentantov zo Slovenska bolo ako šafránu, talentovaní jednotlivci spravidla rozvíjali svoje schopnosti v ceských kluboch. Severíny mal však doma všetko co potreboval. Dobré rodinné zázemie, prácu a vynikajúceho ucitela. "Jan Koutný mu bol ako otec. Nezištne mu odovzdával svoje skúsenosti, všestranne ho podporoval, snažil sa vybavit vyhovujúce zamestnanie vo Zvolene, aby sa mohol venovat tréningu a neustále zvyšovat svoje majstrovstvo", spomína na svojho otca syn Ing. Štefan Severíny.

  Jan Koutný našiel vo Zvolene druhý domov a zo skromných a pracovitých chlapcov vychoval úspešných športovcov. Prvý raz sa výraznejšie presadili na VIII. všesokolskom zlete v roku 1926, ked v pätboji dorastencov obsadili 5. miesto. O dva roky neskôr Severíny štartoval na medzizletových pretekoch už za mužov v nižšom oddiele v kombinovanom banskobystrickom výbere. Vypol sa k obdivuhodnému výkonu, získal takmer 97 zo 100 možných bodov a obsadil 3. miesto

  Rok 1932 bol medzníkom v cinnosti TJ Sokol Zvolen. Družstvo v zložení Výboch, Búrka, Koutný, Šotkovský, Hudec a samozrejme Severíny štartovalo na IX. všesokolskom zlete prvý raz vo vyššom oddiele. Deviate miesto bolo velkým úspechom Koutného zverencov. Severínyho výkonnost rástla, prebojoval sa do absolútnej špicky, výsledkom bola úcast v Chicagu. Príprava v pražskom Tyršovom dome i samotný štart v Chicagu mu priniesli cenné skúsenosti i zdravé sebavedomie. Na medzizletovýh pretekoch v roku 1934 obsadili Zvolencania vo vyššom oddiele 10. miesto, ale v individuálne sútaži skoncil Severíny na 7. mieste a nadviazal na výsledky svojho cvicitela.

  Zvolencan sa v roku 1936 výrazným spôsobom podielal na vítazstve mužstva slovenských žúp v medzizletových pretekoch. Koutného výber tvorili traja Zvolencania, dvaja Bratislavcania a jeden Trencan. Severíny bol lídrom družstva a v individuálnom hodnotení skoncil na 7. mieste. Spolu s krajanom Martinom Hudecom ešte raz reprezentoval COS, tentoraz v Juhoslávií.

  Štefan Severíny nebol len ceskoslovenským, ale aj slovenským reprezentantom. Nastúpil v stretnutí Slovensko - Nemecko v roku 1942 v Žiline, v ktorom naši tahali za kratší koniec. V príprave si zranil ruku a nebol v optimálnej forme. Zo slovenských náradiarov dosiahol v celkovom hodnotení piaty najlepší výsledok. Najlepšie roky už mal za sebou, ale stále si udržiaval solídnu výkonnost. Viac sa však venoval príprave novej generácie, ktorú predstavovali Peter Zyl, Július Štepiga, Rudolf Mozolány a další. "Severíny bol najlepší clovek, ktorého ste mohli stretnút a podat si s ním ruku. Športu sa venoval s nesmiernou láskou a zanietením. Bol vynikajúcim cvicitelom. Mal s nami trpezlivost, všetko sa nám snažit vysvetlit. Bol ludský, športovo ludský", spomína po rokoch Peter Zyl, žijúci v Žiari nad Hronom.

  Štefan Severíny formoval zvolenskú skupinu Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorá sa hned po vypuknutí Povstania postavila na odpor proti fašizmu. "Spomínam si, ako pôsobil na nás nevtieravo. Hovoril nám: Vy ste zrelí chlapci, odolní, budú z vás dobrí bojovníci. Ked viete bojovat o vítazstvo v športe, budete Povstaniu prospešní", hovorí Peter Zyl. Samotný Severíny narukoval v júni 1944 k jednotke Ústrednej výstražnej služby "Zuzka" vo Zvolene, v ktorej pôsobil aj pocas SNP. Po jeho potlacení a jednotka presunula do Motyciek pri Banskej Bystrici. Po oslobodení Zvolena pracoval ako referent v zásobovacom oddelení Revolucného národného výboru.

  Severíny bol všestranným športovcom, popri náradovom a obecnom telocviku, venoval sa aj atletike, hokeju a volejbalu.

  Ako sokolského cvicitela ho pozývali do Ameriky, ale vždy odmietol. Raz pre ochorenie matky, druhý raz pre narodenie syna Štefana. Bol to však Zvolencan telom i dušou, ktorý sa najlepšie cítil doma, medzi svojimi najbližšími a priatelmi a svoje rodisko by nevymenil za nic na svete. Zomrel v rodnom meste 13. mája 1986.

  Patrí mu jedno z najcestnejších miest medzi zvolenskými športovcami.

JÁN HOLKO